suhrn uciva slovensk 35841, gramatyka
[ Pobierz całość w formacie PDF ]
Súhrn uèiva slovenského jazyka 3. roèníka
gymnázia
NÁUÈNÝ ŠTÝL
INTERNACIONALIZÁCIA, FORMALIZÁCIA A POPULARIZÁCIA NÁUÈNÉHO ŠTÝLU
- používa sa tam, kde treba sprostredkova
�
odborné informácie a vedecké poznatky
- s rozvojom vedy a techniky ho treba èím ïalej tým viac
- internacionalizácia - preberanie cudzích slov (najèastejšie z angliètiny), ktoré
neprekladáme a ich používanie
- formalizácia
- texty strácajú ucelenú podobu, viac sa vyskytujú tabu¾ky, schémy, grafy, vzorce, ...,
ktoré už nemajú takú ucelenú podobu
- praktické, rýchlejšie
- používajú sa v òom zložené súvetia ==> množstvo interpunkèných znamienok,
vsuvkov a vložených viet
- dve odnože:
- vedecko-náuèný štýl › pre užšiu vrstvu špecialistov
- populárno-náuèný štýl › pre široké vrstvy
Vedecko-náuèný štýl
Termíny, knižné slová
Prísne logické kompozícia
Nároèná, ale stereotypná štylizácia z h¾adiska morfológie a syntaxe
Presná vedecká argumentácia a citácia alebo parafrázovanie; bibliografia
Neutrálnos
�
, nezaujatos
�
výkladu
Populárno-náuèný štýl
Vo¾nejší výber slov
Vo¾nejšia kompozícia, bohatšie èlenenie textu na odseky
Pestrejšia, pôsobivá štylizácia; beletristické a reènícke prvky
Vo¾ná citácia alebo parafrázovanie bez bibliografie
Silná didaktická a presviedèacia zložka (postoj autora) LEXIKA NÁUÈNÉHO ŠTÝLU
1. prevládajú nocionálne (pojmové) slová, nepoužívajú sa expresívne a emocionálne
slová
2. terminológia: presné, jednovýznamové, ustálené výrazy - termíny:
a) domáce:
1) jednoslovné (množina, kyselina, životnos
�
, ...)
2) viacslovné (štepársky nôž, ...)
3) zložené (vodovod, drevoryt, ...)
b) cudzie (sputnik, komputerizácia, diskusia, psycholingvistika, ...)
c) hybridné (alogický › nelogický, ...)
d) doslovné preklady = kalky (geografia - zemepis, ...)
3. knižné slová (znaèný, rozsiahly namiesto ve¾ký; prakticky namiesto vlastne, v
podstate, zhruba; ...)
4. skratky (atï.), znaèky (SND), skratkové slová (PhDr.)
5. multiverbizácia, univerbizácia
MORFOLÓGIA A SYNTAX
1. Ustálenie nových väzieb - v niektorých prípadoch sa usta¾uje v odbornom štýle iná
pádová väzba, ako sa používa v iných štýloch, napr. akuzatívna bezpredložková väzba
(priamy pád) - napr. uvažova
�
nieèo, napomáha
�
nieèo
2. Zložené prídavné mená bez spojovníka a so spojovníkom:
- pokia¾ prídavné mená vyjadrujú priradenos
�
(parataxu), používa sa spojovník (napr.
vedecko-technický - veda aj technika)
- pokia¾ prídavné mená vyjadrujú podradenos
�
(hypotaxu), spojovník sa nepoužíva
(napr. literárnovedný - literárna veda)
3. Enumeratívnos
�
(vypoèítavanie):
- viacnásobný vetný èlen - pokia¾ vyjadruje rôzne veci, píše sa s èiarkou (napr.
pokojné, príjemné chvíle)
- rozvíjací vetný èlen - pokia¾ vyjadruje jednu vec, píše sa bez èiarky (napr. múdry
inteligentný muž)
4. Kondenzované (zhustené) vyjadrovanie:
- menné vyjadrovanie proti slovesnému (napr. Pozývame vás za úèelom prerokovania
vašej s
�
ažnosti.; Pozývame vás, aby sme s vami prerokovali vašu s
�
ažnos
�
.)
- príèastia a prechodníky (napr. Prístroj zostrojený naším kolektívom zlepšovate¾ov
je...; Prístroj, ktorý zostrojil XY, je...)
5. Pasívum (trpný rod) - podmet nie je èinite¾ deja (napr. Návrh sa predkladá na
posúdenie.)
6. Autorský plurál - 1. osoba plurálu alebo neosobné vyjadrenie (napr. Mihli by sme
usúdi
�
, že...; Dalo by sa usúdi
�
, že...)
7. Vsuvky (parentézy):
- na upresnenie nejakého pojmu
- graficky umiestnené medzi pomlèkami alebo v zátvorke; bodkoèiarky, dvojbodky
8. Spájacie výrazy vo vete alebo medzi vetami - napr. takže; predpokladáme, že; z
toho vyplýva; ak - tak; potom; teda; t.j.; èiže; možno zhrnú
�
, že; treba poveda
�
, že; v
prípade, že; jednak - jednak; pomocou; prostredníctvom
9. Grafické oznaèovanie jednotlivých odsekov teoretického náuèného textu (napr. 1.0,
1.1, 1.2, 1.3, ...; rozlièné typy zátvoriek a úvodzoviek, paragrafy v zákonníkoch,
vysvetlivky pod èiarou a pod.) VZ
�
AH SLOVENÈINY A ÈEŠTINY Z H¼ADISKA
NÁUÈNÉHO ŠTÝLU
- dva najpodobnejšie slovanské jazyky, ve¾mi sa ovplyvòujú
- výrazy z èeštiny prenikajú do slovenèiny (napr. slangové výrazy - koèka, fáro, prúser,
...) a výrazy zo slovenèiny prenikajú do èeštiny (napr. dovolenka, výdobytek,
horkotìžko)
ZÁKLADNÉ ROZDIELY MEDZI SLOVENÈINOU A ÈEŠTINOU
Hláskoslovie a výslovnos
�
1. èeština má tieto osobitné hlásky a písmená:
- ø - øeè, øeøicha, hoøký, pepø, ...
- ou - soud, pou
�
, nesou, ...
- ù - mùj, kùò, dùm, pùjèiti, ...
- ì - po d, t, n, p, b, m, v: dìti, tìsto, nìkdo, zemì (vyslovuje sa zemòì), bìží, vìc...
2. v èeštine nie sú tieto hlásky, ktoré má slovenèina:
- ä - v èeštine je ì alebo a: pìt, høíbì, maso, ...
- ia - v èeštine je á/í: žák, pátý, ulicím, ...
- ie - v èeštine je é/í: polévka, mléko, vím, ...
- iu - v èeštine je í: cizí paní, ...
- ô - v èeštine je ù/o: pùda, mùj, osmý, ...
- ¾ - v èeštine je l: sùl, spisovatel, lidé, ...
- å - v èeštine je lou: sloup, tlouci, hloubit, ...
- à - v èeštine je r: vršek, vrba, vrtat, ....
- dz - v èeštine je z: mez, hovìzí, házet, saze, ...
- dž - v èeštine je z: sází, hází (ale: džez, džem), ...
3. skupina aj je v v èeštine ej: vejce, nejlepší, dej, ...
4. striedanie spoluhlások je v èeštine èastejšie v tvorení (odvodzovaní) slov i v tvorení
tvarov:
- k - c/è: ruce, matèin, ...
- h - z: mnozí, na noze, ...
- ch - š: macešin, ropušin, ...
- d, t, n - ï,
�
, ò: mladí, zlatí, pìkní
5. v èeštine neplatí rytmické krátenie, èasto nasledujú dve aj tri dåžky za sebou:
dávám, bílý, zpívání, ...
6. spodobovanie spoluhlások:
- nie je v èeštine také dôsledné ako v slovenèine - píše sa a vyslovuje sa: seznámit, se
strany, složiti, k moøi, ...
- niekedy sa pripúš
�
a aj dvojaká výslovnos
�
- napr. nashledanou (naschledanou i
nazhledanou)
Tvaroslovie a skladba
1. v èeštine sa bežne používa vokatív (piaty pád): pane uèiteli, Evo, paní doktorko, ...
2. èastejšie sú dvojtvary: mužovi aj muži, bratrovi aj bratru, najmä v spojeniach
gramaticky rovnakých slov, napr. panu uèiteli, obèanu Novákovi, ...
3. v akuzatíve a inštrumentáli plurálu substantív mužského a stredného rodu sú tvary:
hrdiny, hochy, hrady; s moøi, se srdci, nad mìsty, ...
4. prídavné mená majú aj menný tvar v prísudku: jsem zdráv, je nemocen, ...
5. slovesá v èeštine:
- majú ve¾a dvojtvarov, napr.: bydlet/bydlit, leje/lije, píšu/píši; tvary s tematickou
morfémou -i- sa hodnotia ako knižné (vyšší štýl)m
- v 1. osobe singuláru sú prípony -m, -u, -i: vidím, vedu, kryji, ...
- v 3. osobe plurálu sú prípony -ou(í), -í: vedou, rozumìjí, osolí, zní/znìjí,
- v tvare minulého èasu sa nevkladá -o-: nesl, sedl, ...
6. èeština má niektoré odlišné väzby tam, kde slovenèina používa priamu väzbu s
akuzatívom: dosáhnout nìèeho (dosiahnu
�
nieèo), všímat si nìèeho (všíma
�
si nieèo),
...
7. èeština èastejšie používa trpné príèastie nedokonavých slovies: Tato kniha je ètena.
(Táto kniha sa èíta.), ...
8. v súvetiach má èeština niektoré odlišné spájacie výrazy: jenž (ktorý), nebo
�
(lebo,
pretože), aniž (bez toho, aby), zda (èi), a
�
(nech), jelikož (keïže), jestli (ak), nýbrž
(skôr), -li (nebude-li) (ak), prý (vraj), ponìvadž (keïže, pretože), ...
9. osobitným útvarom èeštiny ako národného jazyka je tzv. obecná èeština, ktorá sa
èiastoène odlišuje od spisovnej èeštiny vo výslovnosti, v niektorých tvaroch i v slovníku
- napr. namiesto spisovného být je v obecnej èeštine bejt, namiesto který je kterej, ...
[ Pobierz całość w formacie PDF ]